Drahí bratia a sestry, drahí mladí priatelia a drahé deti.

     Dovoľte mi, aby som vás aj takýmto spôsobom na začiatku nového roka, čo najsrdečnejšie pozdravil a poprial vám do všetkých jeho dní Božie požehnanie a veľa radosti zo služby Bohu a ľuďom.

Naša liturgia je vo všeobecnosti dosť strohá a vecná. Aj keď spievame piesne vďaky a radosti, len málokedy sa nám podarí ozajstné jasanie. Často je to len náš hlas, ktorý sa pokúša spievať, ale nie sme naplnení ozajstnou radosťou. Kde je srdce? Kde je Boží Duch?

Nemáme každý deň radostnú náladu, ani každú nedeľu. Ale sú aj radostné dni, keď naše srdce a celé naše bytie spieva v nás, keď spievame Magnificat, Alleluja a Amen. Takéto okamihy sú potom dôkazom toho, že uprostred nás je živý Boh. Kiež by ich bolo čím viac.

Že Boh je blízko, že je prítomný v našom živote, že nás miluje a pozná, tomu sa snažíme veriť aj keď naša skúsenosť nám to vždy nepotvrdzuje. Ale keď sa ponoríme do hĺbky svojho vnútra vieme: že On je tu.

Odvtedy ako prišiel Kristus na tento svet vieme viac: Boh je prichádzajúci. A v "deň Krista" vystúpi zo svojej skrytosti jasnejšie, ako vystúpil pri vteleni svojho Syna. V tejto viere prežívame nielen advent, ale všetky dni svojho života. A vtedy ani tie temné dni nie sú celkom temné.

Sv. Pavol apoštol charakterizoval pohanov ako tých, ktorí nemajú nádej. Mali síce bôžikov, ale tí im nádej nedávali a nedávajú ani v dnešnej dobe. A ako je to s našou kresťanskou nádejou dnes?

Kresťan si nerobí o svete ani o sebe žiadne ilúzie. Ale vie viac, ako sa môže dočítať v novinách a dopočuť v televízii a rozhlase. Kresťan očakáva niečo nové, niečo veľké. Čaká na Niekoho: na toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde, aby zavŕšil celé stvorenie.

Mt 28, 16-20

Títo svätí bratia urobili pre našich predkov a teda aj pre nás veľmi veľa. Nielen na poli viery, ale aj v oblasti kultúry, vzdelania, spoločenského života... Stálo ich to veľa námahy a museli alebo chceli pre to priniesť aj veľké obety. Čo bolo ich hlavným motívom pre túto úžasnú prácu. Okrem Kristovho veľkého misijného rozkazu z dnešného evanjelia aj veľká túžba po spáse duší našich otcov. Ak oni urobili toľko pre spásu našich otacov a teda aj nás, ako veľmi by sme mali my myslieť na svoje duše a ich spásu. Nie je to ľahké, ale je to taká hodnotá, nad ktorú niet. Čo by nám osožilo, keby sme všetko získali, ale svojej duši by sme uškodili - nedosiahli spásu.

Mt 4,26-34

"S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme... semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie." Podľa Ježišových slov je Božie kráľovstvo ako niečo, čo rastie. Je to jeho podstatná vlastnosť. A tento rast mu dáva len Boh. Preto nesprávne chápeme aj žijeme Božie kráľovstvo ak nerastieme v poznávaní aj konaní dobra. A nesprávne chápeme Božie kráľovstvo aj vtedy, ak si za rast dobra pripisujeme zásluhy hlavne sebe. Pane daj, aby aj vo mne Tvoje dielo Tvojou zásluhou stále rástlo!

Mt 28, 16-20 

Náš Boh sa nám zjavuje ako Trojjediný, ako jeden, ale v troch Božských osobách, Otec, Syn a Duch Svätý, teda ako spoločenstvo lásky. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je dôkazom, že náš Boh je naozaj Láska. Láska medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Podstatou Božieho života je milovať.

My sme boli pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, teda v mene Boha, Lásky. Preto by sa našou celoživotnou úlohou malo stať usilovať sa čo nejlepšie uskutočňovať vo svojom živote lásku. Lebo len ten, kto miluje pozná Boha...

Mt 17, 1-9

Keď Peter videl osláveného Ježiša zmohol sa len na slová: "Pane, dobre je nám tu." A chcel, aby to trvalo čím dlhšie, preto dodal: "Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." Ako odpoveď na túto Petrovu túžbu z neba zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho." Týmto dal Boh Petrovi aj nám jasne najavo, že ak chcem, aby nám bolo dobre stále, aj celú večnosť, tak treba počúvať jeho Syna. Len tak sa dá dosiahnúť ozajstné šťastie tu na zemi a aj vo večnosti.